Do chrámu demokracie sme vstúpili hladní a nenásytní

19.10.2017 21:59

Povedzme, že demokracia nie je príliš dokonalý, ale predsa len obecný chrám s rovnakými právami a povinnosťami pre všetkých občanov.

Vstúpili sme doň z iného chrámu – komunistického. Neboli sme v ňom spokojní, neverili sme jeho svätcom – v chráme sme ich síce uctievali, ale doma nikým nevidení sme sa im posmievali.

Keď strážcovia a kňazi komunistického chrámu zostarli a oslabli, začali sme si z nich robiť žarty. Všadeprítomný strach pomaly mizol a kňazi z chrámu strácali na sile, upúšťali od represií až sa začlenili do masy neveriacich.

Zrazu ich bol plný chrám, preto občania vzali do rúk kľúče a začali štrngať. Verili, že na rozlúčku to takto stačí. Že štrngotanie dá bodku za životom v lži, že pochová zvyšných starovercov aj s ich ideológiou.

Do chrámu demokracie, o ktorom sme toľko počúvali a pramálo ho pritom poznali, sme vstúpili bez toho, aby sme si utreli nohy. V skutočnosti sme priamdoň lačne vtrhli. Očakávali sme poklady a dary.

Čuduj sa svete, bola v ňom tá istá krajina čo predtým. Zato prvé, čo nás upútalo, bolo, že chrám demokracie nemá ozbrojených strážcov. Že v ňom možno kázať čokoľvek a v podstate aj konať. Sloboda sa pre nás stala najvyššou hodnotou. Opití voľnosťou sme prepočuli, že so slobodou ide ruka v ruke zodpovednosť. Sloboda sa stala takým zaklínadlom, že volanie po zodpovednosti je jej popretím, priam kontrarevolučným činom.

Vstup zo starého do nového chrámu sa tak veľmi podobal na rok 1948. Popri výnimočných svätých, ktorí ostávajú svätými v každom chráme, sa tí obyčajnejší rýchlo poobzerali. Čo by sa tak dalo uchmatnúť a zaniesť domov?

A v chráme demokracie sa začal život tam, kde sa končil v chráme komunizmu – pri jeho demontáži.

Každému sa v nestráženom okamihu niečo zíde. Jeden sa uspokojil s horami a dolinami, druhý zhromaždil fabriky, inému stačilo vybabrať so spoluobčanmi, ďalší si vzal domov vhodný zákon, však sa deťom zíde.

Mnohí priniesli na výmenu nepotrebné haraburdy z komunizmu a potajme ich zamieňali za umelecké diela demokracie.

Zdalo sa, že všetko je rozdané a rozdelené, ostal ešte vzduch, voda a pohľad na hory. Aj to našlo svojich majiteľov, ale hlad z komunistického chrámu neutíchol.

Padol odvážny návrh vybrať a speňažiť chrámový pilier, veď pravda, spravodlivosť a česť, ktoré ho tvoria, sa doma zídu. Prebudení veriaci sa bránili, čo ak sa klenba chrámu zrúti? Noví veľkňazi však rozhodli a stĺp, podopierajúci klenbu môže ísť preč. A šiel...


Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/20662659/do-chramu-demokracie-sme-vstupili-hladni-a-nenasytni.html#ixzz4vzBpJ0mS

Kontakt

Peter Juscak p.juscak@gmail.com