GULAG

Osudy a skúsenosti občanov bývalej ČSR v pracovných táboroch GULAG v ZSSR 
v rokoch 1938 až 1966
 

Vladimír Iľjič Uľjanov, 
s revolučným pseudonymom 

Lenin

vodca ruskej revolúcie v roku 1917 a otec myšlienky o boľševickom terore
voči všetkým občanom, ktorí boli označení za nepriateľov revolúcie, alebo za prívržencov 
zvrhnutého cárskeho režimu
 
 
 

Felix Dzeržinskij

zakladateľ povestnej červenej polície ČEKA. 
Zriadil prvý koncentračný tábor v kláštore na Soloveckých ostrovoch s cieleným 
vyvražďovaním tzv. triednych nepriateľov. Tábor označil za učilište ČEKY
 
 
 
Josip Vissarionovič Džugašvili
pseudonym 

Stalin

prezývka Koba
Vládol od roku 1927 až do  svojej smrti 5. marca 1953. Jeho vládnutie v Sovietskom zväze sa spája s obrovským 
rozmachom teroru, rozsiahleho väzenského systému, hladomoru na Ukrajine
a miliónmi obetí represálií jeho režimu i jeho osobných rozhodnutí. 
 
 
 
 
 
 
         Slovo na úvod ku knihe 

     ODVLEČENÍ

O osudoch občanov bývalej ČSR odvlečených 

do táborov GULAG v ZSSR

V sovietskych táboroch GULAG sa ocitli tisíce, státisíce ľudí z celej Európy, ale aj z mnohých ázijských krajín. Z bývalého Československa odvliekli tisíce ľudí a dodnes nie sú známe presné čísla. Z územia bývalej ČSR to bolo najmenej 10 tisíc občanov. Nebolo v mojich silách opísať všetky príbehy ktoré by si to zaslúžili, stretnúť sa s každým odvlečeným a opísať práve jeho príbeh. Po vyjdení prvého vydania knihy ODVLEČENÍ sa prihlásili ďalší postihnutí, ich rodiny. Niektoré fakty doplnili, spresnili. Dostali sa do druhého, doplneného vydania knihy. Stále sa objavujú stále nové a nové skutočnosti, nové a nové osudy, dokumenty, prihlásili sa náhodní čitatelia zo zahraničia a opäť potvrdili aj spresnili niektoré osudy. Táto téma by mohla byť nekonečná...

 Potešili ma najmä odkazy na ľudí, ktorí v hrozných podmienkach dokázali myslieť aj na iných. Boli to kňazi, ktorí dodávali žijúcim i umierajúcim otrokom silu, neopúšťali trpiacich v ich posledných chvíľach, tajne pochovávali mŕtvych spolubratov s kresťanskou dôstojnosťou. Každého musia potešiť aj skutoční lekári bez hraníc, ktorí liečili často holými rukami a dobrým slovom, bylinkami, kockou cukru, kôrkou chleba... Alebo odvážlivci, ktorí s nasadením života písali zápisky aby sa svet raz dozvedel o nesmiernom utrpení. Taktiež právnik JUDr. Ivan Kováč - tento odvážny muž s nasadením života  zorganizoval štrajk a na stovkách strán zaznamenal každodenný život  v lágri. Pavla  Tunáka fascinovali tajomní predavači rýb hľadajúci v bielom pekle Kamčatky Raula Wahlenberga, pričom ich pričinením sa podarilo oslobodiť celkom iných odvlečených, vrátane autora mimoriadne pôsobivých zápiskov.  A mnohí, mnohí ďalší, tisíce bezmenných mučeníkov z polovice sveta, od Vladivostoku po Lisabon, ktorí trpeli a umierali v mene nedefinovateľnej viny v červenom prepadlisku.

Mnohí sa aj po rokoch báli rozprávať, iní chceli navždy zabudnúť a ničím si nepripomínať strašnú tragédiu, ďalší písali povzbudzujúce a ďakovné listy. Mnohí sa aj po rokoch chceli dozvedieť čo sa stalo s ich blízkymi. Pýtajú sa na nich v listoch, hľadajú pomoc. Obete povojnového besnenia, roztrúsené po širokej sovietskej zemi boli dlhé roky zatajované. Ich zmarené životy nik nevráti, ani nenahradí. Výsledky ich zničujúcej práce v baniach, lesoch, vo fabrikách, na poliach strovil sebapožierajúci režim. Ako sa po jeho páde ukázalo, dedičstvo komunistického režimu je strašné nielen v ekonomike, ale aj v myslení a v duchovnej oblasti. Režim nivočil vzdelanosť spolu so vzdelancami, umenie s umelcami, prácu s jej vykonávateľmi, nedokázal zhodnotiť ani len bezplatnú pracovnú silu. Ako si nárokoval vládnuť nad celým svetom? 

Kontakt

Peter Juscak p.juscak@gmail.com