Vytrhané parkety a ruže z krepového papiera

24.03.2020 20:43

Sranda musí byť, aj keď na chlieb nebude, hovorí staré porekadlo. Ak sa však prizrieme na pôvod slova sranda, zistíme, že práve ona od chleba dosť závisí. Črevo nepustí.

Naši českí bratia po dlhé desaťročia vyvažovali slovenskú baladickú povahu svojím srandistickým prístupom k životu.

Jaroslav Hašek okrem vojaka Švejka priviedol na svet aj Stranu mierneho pokroku v medziach zákona a založil ňou obecný politický humor.

V jeho duchu si naši bratia už dvakrát posadili na hrad nevyčerpateľnú studnicu škodoradosti, smiešno-zlostných povzdychov a iných drístov. Nás takáto ťarcha slobody ako-tak šetrila, ale to len preto, aby sa do nás zahryzla na inom mieste.

Tvárime sa, že kapitána, toho s "opajcovanou rigorózkou", vrchného veliteľa stožiaru a národných síl sme si nevymysleli. Že vraj sa tak vykľul a nik netušil, čo sa skrýva v národnom vajci.

Pozoruhodné bolo aj zrodenie vrchného obyvateľa domu Bonaparte a jeho vzťah k historickej postave tohto istého mena.

Nemenej smiešne je, že on, právnik s "neopajcovanou rigorózkou", si nenaštudoval koncovky diktátorských hier. Pri sťahovačke na smetisko dejín si mohol ušetriť trhanie parkiet a hanbu v učebniciach dejepisu.

Byť učiteľom histórie, začínam hodiny dejepisu tým, ako podobní bonapartovia končia.

“Svojimi hlasmi sme si práve zadefinovali budúcnosť. Ponuka bola slovenská, výber ešte slovenskejší.„
Máme radi humor. Ale vážni ľudia nám akosi za veľa nestoja.

Bojíme sa, že ich slová privolávajú pravdu a slová o starostiach tohto sveta nás potom zaplavia útrapami.

Preto radšej čítame rozprávkové knihy pre dospelých, obdivujeme hrdinov prihlúplych seriálov a prostorekých politikov.

Svojimi hlasmi sme si práve zadefinovali budúcnosť. Ponuka bola slovenská, výber ešte slovenskejší.

Sloboda, pustená z reťaze nás nielen omína, ona nás opäť kopla do zadku. Ako liek na útrapy zo slobody sme si tradične pribalili aj pár karikatúr. Už dnes je ich vaječná škrupina na hlave čitateľná aj bez lexikónu vtákov.

Útechou pred plačom z neuváženej roztopašnosti môže byť, že nie sme v tom sami. Šašo v Prahe, divadelný generál v Budapešti, herec v Kyjeve, požehnaný Bolek vo Varšave.

Môže sa teda roztočiť aj kolotoč slovenského lunaparku: diabol, anjel, labuť, pirát, koník, somár, vôl... kolotoč sa točí, točí, amplión škrieka, Hej, sokoli!, kým nedôjde prúd. Poďme veriť, že sme si nezvolili iba ruže z krepového papiera.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22352888/vytrhane-parkety-a-ruze-z-krepoveho-papiera.html

Kontakt

Peter Juscak p.juscak@gmail.com