Súboj pamätníkov

10.05.2019 12:58

Bielorusko je v našej mysli uložené ako nedemokratická a nepodnetná krajina. Tak pôsobí aj kamenná tvár hraničnej policajtky, ktorá s veľkou lupou skúma môj cestovný pas. Potom sa otvára krajina s ľuďmi, ktorí skúmajú zmysluplnejšie veci, než ich reprezentantka na hranici. Na severe Minska v Kurapatoch, v borovicovom lesíku, tvrdošijne osádzajú mohutné drevené kríže. Vedú tichú vojnu so stalinistami, ktorí im tie kríže ničia. Na tomto mieste v rokoch 1937 až 1941 boľševici vyvraždili desaťtisíce príslušníkov inteligencie najmä z Bieloruska a Poľska. Stovky krížov medzi borovicami tvoria tichý svet piety udržiavaný predovšetkým aktivistami. Ruší ho len hluk diaľnice, ktorá pretína vražedné miesto napoly. Za diaľnicou je pohrebisko zcivilnené reštauráciou. Aktivisti bojovali proti jej stavbe a búria sa proti nej aj dnes. Údajne bránia hosťom v jej návšteve aj vlastnými telami. Keď to hostí omrzí, polícia proti aktivistom zasiahne. Takže boj o minulosť s prívržencami červenej tragédie sa zďaleka nekončí.

Malý Trostenec je na opačnom konci mesta. Rovnaké borovice, rovnaká pieta. Na stovkách stromov sú uviazané čerstvé cedule s menami obetí. Štátny pamätník holokaustu vznikol po rozpade Sovietskeho zväzu a skutočnosť, že sa musel zmestiť medzi staré a nové smetisko je celkom príznačná. Pripomína dvestopäťdesiat tisíc obetí holokaustu z Európy. Tu sa odohrávala hnedá tragédia.  

Na tichom nebi, nad našimi úvahami škriekali len čajky a ako svojho času napísal Borges, so svojou čajkovitosťou sú večné. My sa na rozdiel od nich vyvíjame. Otázkou je, ako.

V centre Minska stojí pamätník Lenina a Dzeržinského. Filozofa generálneho zla a masových popráv a jeho odhodlaného vynálezcu likvidačných lágrov. Mohli by sme toto rozprávanie skepticky uzavrieť o večnej nepoučiteľnosti. Lenže poznanie, že v našej krajine máme oficiálne schvaľované pamätníky komunistom je viac ako skeptické. A tým sa naša historická bezohľadnosť nekončí, ale schovaná pod „slobodu prejavu“ a štátnu benevolenciu vytŕča pomníky aj tým, ktorí stáli pri deportáciách Židov.

Nádejou Bieloruska sú ich skvelí mladí ľudia. Tak ako všade. Aj u nás sú nádejou Slovenska skvelí mladí ľudia.

Peter Juščák

 

 

 

Kontakt

Peter Juscak p.juscak@gmail.com