Lacná literatúra pamiatke preživších nepomáha

18.10.2019 18:29

Austrálska spisovateľka Morrisová prišla na knižný trh s "Tetovačom z Auschwitzu", v ktorom opísala skutočný príbeh slovenského väzňa v osvienčimskom tábore smrti. 

Súčasťou deja je aj reálna Cilka Kleinová z Bardejova.

Po úspešnom ťažení románu vo svete si autorka predsavzala napísať pokračovanie Cilkinho dramatického osudu. Tentoraz zo sovietskeho lágra vo Vorkute, lebo taká bola Cilkina životná cesta, z Osvienčimu do Vorkuty.

Spisovateľkino rozhodnutie nebolo veľmi šťastné. Kým pri osvienčimskom príbehu mala pred sebou živého svedka udalostí, pri písaní toho gulagovského nemala na stole takmer nič.

Len to, že Cilka vo Vorkute pracovala ako zdravotná sestra a že jej budúci manžel trávil ten istý čas v lágroch na juhu v Kazachstane. Vlani na jeseň ešte pátrala po Cilkinom osude v Košiciach a v apríli už jej nevlastnému synovi Georgovi v USA čítala z hotových kapitol.

Spisovateľkina odvážna fantázia omotala jeho nevlastnú matku Cecíliu vymyslenými epizódami i vzťahmi, zaplietla tam jej budúceho manžela, Georgovho otca ako lágerského podivína a lovestory číslo dva je na svete.

“Román deformuje tému sovietskych táborov, o ktorých autorka vie pramálo.„

Zdesený syn zareagoval a vynútil si, aby postavu jeho otca z románu vymazala, pretože celý príbeh považuje za škandalóznu fabuláciu.

Román vyšiel, dodajme, že s autorkinou odvahou ďaleko za hranicou etiky. Reálnej Cilke okrem bizarných zážitkov vymyslela nového manžela a bestseller je na svete.

Literárna návšteva dramatických prostredí pre potreby lovestory je lákavým štandardom pre nenáročného autora. Kým pri "Tetovačovi" bolo možné diskutovať o osvienčimskej realite, v jeho voľnom pokračovaní o osude Cilky niet o čom.

Autorka sa úporne snaží povýšiť román na "skutočný príbeh" ako kombináciu jej fikcie a skutočného mena postavy. Domnelá skutočnosť má suplovať všetko, čo v románe chýba, ako to už býva v podobnej spisbe.

Takže román deformuje nielen Cilku s jej dramatickým osudom, deformuje aj tému sovietskych táborov, o ktorých autorka vie pramálo.

Týmto literárnym-obchodným činom bola pamiatka Cecílie Kleinovej-Kováčovej, ktorú sme navštevovali, rozprávali o lágroch, o dráme jej života a jej statočného manžela, aj o jej uvzatom dlhoročnom mlčaní, prinajmenšom znevážená.