Hovorí, že Kazachstan skončil s komunizmom

28.06.2019 08:00

V postsovietskej krajine netreba očakávať policajnú slušnosť voči občanom, pretože ona nestojí na ich strane. Mestskú čistotu a dopravnú disciplínu možno prijať s obdivom, ale zároveň sa vysporiadať s poznaním že hranice poriadku a čistoty sa končia  kúsok od centra. Staré sovietske pravidlo, že zákazník je v skutočnosti prosebníkom má tuhý korienok. Osoba za pultom si už osvojila úsmev, ale na zákazníka pripravila novú zbraň – a sú to ceny urážajúcej výšky. Spôsobuje ich zažratá sovietska lenivosť, preniesla sa do filozofie, že lepšie je predať jeden predražený výrobok denne ako uspokojiť desať zákazníkov nižšou cenou. Preto napríklad na moskovskom letisku kaviarne, bufety, mnohoraké občerstvenia zívajú prázdnotou a  cestujúci si vyťahujú svoje chleby a svoje fľaše s vodou tvárou v tvár zívajúcich čašníkov.

V postsovietskej krajine netreba očakávať, že sa vám na druhom konci telefónu prihlásia menom a spoločnosťou. Ak vám stratia na letisku kufor, verte neverte, je to tak trocha vaša chyba. Určite by sa vám to nestalo, keby ste sedeli doma. A keďže ste spôsobili letisku oštaru so svojim kufrom a teraz sa vám musia venovať, potrescú vás príkazom, aby ste sa každý deň hlásili o svoju batožinu. Postsovietsky úradník je blažený vo svojej nečinnosti. Jeho vyrušenie, či výzva k práci je aktom nepriateľstva, preto pri vstupe do úradu netreba čakať, že úradník sa zníži k posluhovaniu neznámemu indivíduu. V jednom múzeu odmietnu rozhovor, lebo na to je treba povolenie akéhosi úradu.  V  inom sa mladý muž postaví pred kameru a nebojí sa rozprávať o tienistej histórie boľševizmu. O tienistom dnešku porozpráva aj muž na ulici. O tom, ako sa tratia hlasy vo voľbách a potom aj protestujúci proti týmto praktikám. Tí sa však už stratia nanajvýš na pár mesiacov, nie navždy, ako to bolo v sovietskych časoch.

Mladý muž v elegantnom obchode sa neudrží, vidí cudzinca a chce niečo povedať. Chce poslať odkaz do Európy. Hovorí, že Kazachstan má budúcnosť, pretože má odhodlaných mladých ľudí. Skončili s komunizmom a chcú sa vymaniť aj s postsovietskeho demokratizmu. Podáva mi ruku a ja mu sľubujem že to poviem aj iným. Myslím pritom na našich spasiteľov, ktorí vidia svoje vzory na východe, tam, odkiaľ sa uteká. Aj fyzicky aj duchovne.